Recenzie

Z projektu Mám talent mám od začiatku ambivalentný pocit. Na jednej strane je fajn, že sa sľubné či prípadné talenty majú kde realizovať, na druhej strane ma ruší akýsi fabrický prístup, ktorý so sebou nutne prináša klesanie nárokov a tým aj kvality. Mierne mi prekážajú aj niektorí "gestori". Napríklad, ozaj nechápem, prečo romány vzala "pod ochranné krídla" Adela Banášová (fakt musí byť všade?) a poviedky Elena Vacvalová. To by som ja mohla gestorovať, napríklad nádejných programátorov...?

Ešte ako zapálená zamestnankyňa knižného vydavateľstva som si v roku 2005 prečítala vtedajšiu novinku Barbory Kardošovej Anjeli nespia a bola som nadšená. V očakávaní pozitívneho zážitku a ľudského príbehu som otvárala aj jej najnovší román - Vydať sa zomrieť. Názov aj anotácia zneli nádejne, kniha dokonca disponuje neobyčajne príťažlivou obálkou i predsádkou. Prvý odsek bol prísľubom príjemného ľahkého čítania, s dávkou irónie a nenáročného humoru, ale... bohužiaľ.

"Mesiac budeš zatvorený na jednom mieste. Nebudeš môcť vyjsť na ulicu, aby si sa neprezradil, a budeš sa musieť spoľahnúť len sám na seba," upozorňoval ma Učiteľ. Najťažšie bolo prekonať psychický nátlak, keď na mňa niekto kričal. Aj na to je metóda. Treba sa skoncentrovať a výčitky nechať vojsť do hlavy jedným uchom a druhým ich vypustiť von. "Nesmieš si zapamätať ani jedno slovo, musíš to okamžite vypustiť z hlavy. Inak sa budeš zožierať," opakoval mi Učiteľ...

Neviem si spomenúť, na vyjdenie ktorej knihy sa čakalo s takým očakávaním a napätím, ako na Nepriateľa štátu (snáď na pokračovania Harryho Pottera?). Okrem skvelého marketingu autora Jozefa Kariku k tomu samozrejme prispel aj fakt, že ide o voľné pokračovanie už kultových (stali sa kultovými krátko po tom, ako vyšli) Tieňov mafie.