Chcete sa báť?

John Ajvide Lindqvist : Čo s nemŕtvymi?

kúpiť

Román sám o sebe je obsiahly (skoro 350 strán),  s obsahom, z ktorého  mne osobne stuhla na pár okamihov krv v žilách: z témy zombie. Autorovi nemožno uprieť odvahu, s ktorou sa pustil  do spracovania takej ťažkej témy do podoby románu! Ale, druhým, nemenej podstatným faktom  je, že kniha nie je víkendovým oddychovým čítaním, pokiaľ tak niekto očakáva... Pozitívom tejto knihy je, že čo sa týka slovenského trhu vnáša sem medzi zahraničnú tvorbu celkom iný, svieži vánok v porovnaní s americkými, anglickými či nemeckými autormi. Predsa len je to kniha písaná Švédom, čiže dej, prostredie, postavy a ich charaktery zodpovedajú krajine z ktorej autor pochádza..  A tam by som spomenul aj jedno negatívum:  všetky švédske mená, názvy ulíc, mestá. V dnešnej dobe sme už zvyknutí keď sa v knihách objavia mená ako John, Jacob, Caroline, Damon, ale keď tam máte mená ako Gunborg, Sigvard, Hulda, Ragnvald, tak to vie byť zo začiatku mätúce a sťažuje to zorientovanie sa v deji. A to ešte nehovorím o názvoch ulíc. Úprimne? Ja som sa tam stratil  v priebehu  sekundy. Ale to je skôr môj problém, ktorý so mnou pravdepodobne budete pri lúskaní tohto dielka zdieľať. Celý príbeh sa odohráva v Štokholme, kde sa rozšíri akási zvláštna epidémia migrény, nastane výpadok elektriny a keď elektrina znovu naskočí, všetky elektrické spotrebiče sa stanú neovládateľnými (nedajú sa vypnúť, televízory, rádia idú na maximum a pod.). Lenže to ešte nikto netušil, čo príde potom.
Nejakým zvláštnym, nevysvetliteľným spôsobom sa stane, že sa začnú preberať k “životu” ich mŕtvi príbuzní. Nie  všetci, ale len tí, ktorí umreli v priebehu posledných troch mesiacov. Pokiaľ niekto čaká nejaké krvilačné zombie príšery, ako ich poznáme z obdobných filmov, nedočká sa! Títo sa len potulujú po meste, nejedia, nekomunikujú a chcú sa vrátiť domov. A  práve to rozdelí ľudí na dva tábory. Na tých, ktorí by ich najradšej šupli niekam do azylu a počkali by,  kým umrú, a druhých, ktorí by ich chceli znovu začleniť do normálneho života, vrátiť im ich práva a podobne…  Kniha pripomína cestu plnú kopcov. Začnete výstup na vysoký kopec, pomaly sa štveráte hore, už, už si myslíte, že to zabalíte a v tom príde zmena, krásne klesanie, ktoré je zaujímavé, už ste aj zabudli, že ste chceli tú cestu vzdať a v tom príde koniec, ktorý je ako prebudenie, fackou z krásneho sna a vy rozmýšľate, čo tým chcel autor povedať! Postavy románu ožívali pred mojimi očami a každá je sama sebou. Pri žiadnej z nich  to Lindquist „neprepálil,“ nedal  ich  do nereálnych situácií. Ožili mi pred očami, vtiahli ma do svojich dialógov, miestami som spolu s nimi prežíval ich radosti a starosti. A ako sa celý príbeh skončí? Nežartujte, samozrejme, že vám to ani len nenaznačím.
Pokiaľ vám neprekáža téma „zombie,“ máte trochu sociálneho cítenia, nechcete nad čítaním, len oddychovať, ale aj premýšľať, je  táto kniha PRAVE PRE  VÁS!!!