Cinknite si do hriechu (... kým vás nezomelie)

Karin Krausová : Vesmír je ženatý

kúpiť

Postavenie milenky je vskutku mizerné. Práva nemá takmer žiadne, zato zákazov nad hlavu: 1. Zákon neporušiteľný a posvätný - milenka nesmie ženatého milenca nikdy kontaktovať prvá! Telefonicky, či cez sms, ani keď jej je najhoršie. Otázne je aj bezprostredné ohrozenie života. 2. Nesmie žiarliť, prirodzene jej nesmie prekážať, že muž sexuálne žije s manželkou. 3. Ona, pravdaže, nemôže súložiť s nikým, okrem milenca. 4. Ak má milenka depresiu, nesmie to pred milencom dať najavo - na depresiu má nárok len on, prípadne jeho manželka - je v morálnom práve. 5. Musí svoj čas prispôsobovať aj záujmom milencovej manželky. (Keď manželka chodí v utorok večer na volejbal, ideálne je nájsť si záujmový krúžok v tom istom čase, keďže milenec stráži deti). 6. Milenka musí mať ustavične dobrú náladu, prekypovať optimizmom a byť plná života. (Pôsobila krehko, hoci navonok prezentovala silu, ktorou milenky zvyčajne neúnavne disponujú. Čo iné jej ostáva?) Milenec má totiž dosť problémov doma. 7. Milenka musí byť chápavá, hoci je veľký rozdiel medzi tým, či niekoho chápete, alebo tolerujete...(Všimli ste si, že milencova manželka akoby nemala krstné meno? Ak jej zákonitý o nej hovorí, povie vždy "moja žena".)
    Karin je hrdinkou, v poradí už druhého, románu Karin Krausovej - Vesmír je ženatý. Roky zaryto vzťahy so zadanými mužmi odsudzuje. Jej sestra i najlepšia priateľka, ktorá má dokonca so ženatým chlapom dieťa, sú tak neustále pod paľbou jej štipľavých poznámok. Až do dňa, keď Karin stretne "svoj osud". Všetko by bolo krásne, keby aj on nemal doma manželku a dieťa... No a samozrejme, všetko sa rozbehne podľa obvyklého scenára. Aj z Karin sa postupne stáva slečna Fajn, čiže slečna, čo sa hodí, keď sa to hodí. A autorka si ju skutočne vychutná. Konfrontuje ju so situáciami, ktoré Karin nemôže ustáť. A tak, so zlomeným srdcom, napokon utečie. Utečie do Londýna pred láskou, no hlavne pred sebou.
    "Londýnske" kapitoly ma trochu zdržiavali, hoci v nich Karin Krausová opäť predvádza svoj komediálny talent. Bola som totiž veľmi zvedavá na vyústenie príbehu. Ale bez týchto "vsuviek" by to nebol román, ale dlhšia poviedka. Sujetu by som vytkla ešte zopár prehreškov proti (mojej) logike. Napríklad: Karin odlieta do Londýna zo dňa na deň, takpovediac rovno "z Petrovej náruče". Aj keď tam moc práce nemá, ani raz si naňho nespomenie. Myslím, že na jej mieste by som sa utápala (a utopila) v depresiách, keďže sa tam nič výnimočne vzrušujúce, čo by ju rozptýlilo, nedeje. (Na druhej strane, Karin "priznáva", že to bol urýchlený krok a pomerne po krátkom čase sa vracia domov.) Nevyprofilovaná (a hádam aj trochu zbytočná) je postava Marcely z letu F-345. Hoci sa autorka najskôr s jej postavou celkom pekne pohrá, potom ostane visieť v medzipriestore. 
    Napriek tomu je to šťavnatá (čo šťavnatá, nervy drásajúca) story, životná epizóda, ktorá číha hocikde a môže sa stať ktorejkoľvek z nás. A ťažko povedať, či stojí za to. Retrospektívny román začína koncom príbehu, ku ktorému sa v závere knihy vraciame. Pozoruhodná je surová, neopracovaná, nešetrná pravdivosť, s akou autorka opisuje zákonitosti vzťahu so zadaným mužom. Žiadny happyend. Ani v živote, ani v románe. (Tak som dúfala, že bude aspoň pat... nie. Hrdinka aj tentokrát padne rovno na hubu.) A tak milé dámy, ak sa vozíte na podobnom kolotoči, vystúpte, kým vám nie je zle. Uvedomte si včas, že to nemusí byť váš "osud", možno len zle čítate signály. V úvode som použila autorkinu metaforu, ktorou opisuje túto životnú skúsenosť, na záver pridám svoju. Randiť so ženatým chlapom je ako vypľúvať čokoládu.