Neuveriteľný dej - neuveriteľná blbosť

Maxim E. Matkin : Aj ja teba

kúpiť

Tak toto som asi dostal za trest...Táto recenzia síce nie je o mne, subjektívnemu hodnoteniu a komentárom som sa však nedokázal vyhnúť. Nechcem nikomu brať jeho vkus, táto kniha ma teda vôbec neoslovila. Dej  je v túto chvíľu nepodstatný. Zaplavili ma Matkinove snahy o prirovnania, priam školácky trápne, napríklad:„Bola pokojná ako hladina Štrbského plesa.“  Z knihy na mňa ako zombíci vyskočili aj dialógy, ktoré ma priam znechutili. Miestami sa zdali absurdné, niekedy, mierne povedané, prízemné. Ako príklad za všetky, môžem uviesť tento skvost na strane 103 :„Ešte raz to isté?“ spýtal sa barman, ktorý vyzeral, akoby si za bar len odbehol zo svojej obvyklej roboty, ktorou je boj s medveďom alebo vyhrabávanie turistov spod lavíny. „Ja neviem,“ povedal Becker. „A kto to má vedieť?“ spýtal sa barman rúčo a teória o vyhrabávaní  turistov spod lavíny nabrala na pravdepodobnosti.“ Povedzte mi, prečo je život taký zložitý?“ spýtal sa ho Becker...
Podobne v rozpakoch som bol aj zo situácií, ktoré boli v knihe a ktorými boli postavy vydané na autorovu  (ne)milosť. Situácie v knihe sú ťažko uveriteľné, ba až prehnané.  Príbeh, zápletka knihy môže byť vymyslená, ale mala by byť uveriteľná. A opäť príklady (ne)uveriteľnosti deja knihy: Júlia, Júlia, bežná žena, sa bez problémov dostane do pitevne, prezerá si lebku s dierou po guľke, dokonca sa nájde aj projektil...vie čo je viktimológia, diskutuje o netypickom mieste vstrelu do lebky...Iste, vedieť používať slovník cudzích slov je síce pekné, ale fakt, že  niekto z obyčajného laického spoločenstva perfektne ovláda viktimológiu, je viac ako zvláštny. A vo výpočtoch takýchto literárnych prešľapov by sa možno dalo pokračovať. Ale asi by to nebolo fér, protože som to ani nedočítal…