Nielen o chlpatých spáčoch

Ivan Kňaze : Po medvedích stopách

Ivan Kňaze je skúsený znalec prírody a života v nej. Popri svojom fotolove na medveďov, pravdaže, v lesoch stretáva aj plejádu ich ostatných obyvateľov - od mierumilovných bylinožravcov, cez vysokú zver, diviaky, drobné hlodavce, vtáctvo spevavé i dravé, hmyz až po rysa...
Vedeli ste, že aj medveďom sa sníva? Aj medvedie sny nám sprostredkoval Ivan Kňaze vo svojej najnovšej knihe Po medvedích stopách. Podľa neho to dokazujú rýchle pohyby očí, premeny vo výraze a v mimike, zmeny v polohe tela čí mimovoľné pohyby končatín spiaceho medveďa, ktoré neraz zdokumentoval fotoaparátom.
Kniha prináša množstvo informácií o medveďoch, no nielen o nich. Vyvracia mýty o medvedej agresivite či o krkavčích rodičoch, prezradí čo-to o správaní sa diviakov, o tom, že kuna má rada slimáky, o hierarchii medveďov, o tom, aké ťažké to má ľudský pestún medvedieho mláďaťa, niečo z pestrého života hmyzu. Dozviete sa o medveďoch i diviakoch labužníkoch, ktorí rozbíjajú spráchnivené kmene či pne stromov, vyberajú odtiaľ tučné larvy a potom sa na nich hostia.
Zaujímavé rozprávanie nielen o jeleňej či srnčej ruji, no i o medveďovi, čo "ručal". (Neveril som vlastným ušiam,keď opäť zareval ako starý jeleň. Dokonca oklamal aj pána miestneho háremu - odpovedal mu rozhorčeným hlasom. Netušil som, či išlo o náhodu, alebo zámer - vedomé vábenie roztúžených paroháčov. Oklamaný jeleň by namiesto rytierskeho súboja so sokom v láske dostal labou po väzoch a medveď by sa na jeho mäse vytučnil pred zimným spánkom.)
O slovenskom tigrovi - rysovi - našej najväčšej mačkovitej šeme, ktorá sa pohybuje tichúčko ako duch a vidieť ju cez deň skutočná vzácnosť. O tom, ako si nebojácny hýľ chránil hniezdo s mláďatami pred pažravým veveričiakom a smelo naňho útočil, o ďalších spevavcoch i o dravcoch, čo to o  ježkoch i čo sa dialo pri vlčej nore. (Ďalšie dni som zasvätil štúdiu zvykov šedého lúpežníka. Nasnímal som ho, ako sa zakráda ku koristi, v behu a za útoku, i ako odpočíva po love.)
Niečo o tatranských svišťoch, orloch i kamzíkoch,  o tom, že na vnadisko sa chodia radi kŕmiť nielen medvede, ale aj vtáci. (Vnadisko - újedisko -  je miesto, na ktoré sa vykladá rastlinná alebo živočíšna návnada s cieľom prilákať zver. Na vnadisku sa lovia len diviaky, šelmy a krkavcovité vtáky, na ktorých lov je povolený.  Toľko hovorí zákon.)
Dozvieme sa o zlojejskom jazvecovi na zemiakovom poli, aj niečo o zvieratách v zime.
Knižka sa končí rozprávaním o zubroch (Je to najväčší cicavec starého kontinentu, začiatkom 20. storočia taker vyhynul. Posledný zubor vo voľnej prírode uhynul 9. februára 1929. V zajatí prežilo 56 zvierat - 27 samcov a 29 samíc. Tie sa stali základom pre zubra riadeným plemenným chovom v zoologických háhradách. Bol natoľko úspešný, že v roku 1956 mohlo byť malé chovné stádo vypusten v Bialowiežskom pralese v Poľsku), o rozkošných líščatách i zaujímavé fakty o psíkovi medveďovitom, ktorý k nám prenikol z Ruska a Ukrajiny. Každá z "poviedok" je bohato "ilustrovaná" autentickými fotografiami, je úžasné vidieť presne tie zvieratá, o ktorých čítame na fotografii, vidieť zachytenú celú konktrétnu situáciu, okamih, ktorý autor opisuje. Kniha spoľahlivo nadchne každého "prírodoskeptika".