Šanca, ktorá neprišla

Daniel Glattauer : Priateľ do dažďa

kúpiť

Stephen King povedal (ústami Morta Raineyho z Tajomného okna), že najdôležitejší je dobrý koniec príbehu. Tak tento teda dobrý je. Výborný. Absolútne frustrujúci a sdrcedrásajúci, ale vynikajúci! Dobrá správa je, že po nevídanom úspechu svojho románu napísal Daniel Glattauer jeho pokračovanie. Má názov Siedma vlna a u nás vraj vyjde na jeseň. Už sa ho nemôžem dočkať!
    Trošku (dosť) ma sklamal preklad názvu tohto diela. Priateľ do dažďa... v origináli je to Love Virtually, v češtine Dobrý proti severáku. Český preklad vyplýva z obsahu, čo kvitujem, keď už nepreložili originál. (Emmi má totiž panický strach zo severného vetra a Leove maily zmierňujú aj jej des z neho). Slovenský názov nielenže nesúvisí s obsahom knihy (príbeh je totiž o všetkom inom, než o priateľstve "do dažďa", jedine že by sa severný vietor modifikoval do prehánok), ale zaváňa lacnotou a potenciálneho čitateľa skôr odradí. 
    Pôvodný názov Love Virtually by v slovenčine mohol znieť, napríklad, Milovať virtuálne. Pekne by sa dalo pohrať aj s kalkami - "láska vlastne", "láska v skutočnosti", "láska prakticky", zrejme však nebol čas či invencia.
    Na druhej strane preklad textu je excelentný! Hodný nadtitulu - medzinárodný bestseller preložený do 30 jazykov. (Čo sa napríklad o slovenskom preklade románu preloženého tiež do 30 jazykov - Krásna Beštia, ktorý som čítala vlani v lete - rozhodne povedať nedá. Ale možno to bola chyba editora.)
    Späť ku  Glattauerovi. Priateľ do dažďa  je moderná a vtipná variácia epištolárnych románov. Toto je tiež štýl, ktorý môže niekomu vadiť, niektorí čitatelia potrebujú tú omáčku okolo konkrétnych výpovedí. Dej sa totiž dostáva do, pre niekoho, nestráviteľného tempa. Ak si však na tú rýchlosť zvyknete, potom je to jazda.
    Virtuálny vzťah v rôznych podobách začína byť obľúbeným motívom súčasných autorov. Je to aj moja  obľúbená téma. Vzrušujúca výmena správ s niekým, koho nepoznáme, kto možno šušle a škúli, no presne tak isto môže byť oslňujúci a len jednoducho nenašiel nikoho, kto by ho zdieľal. Emmi  Rothnerová sa do toho dostane nevinne. Pomýli si mailovú adresu. Leo Leike jej odpovie spôsobom, ktorý ju zaujme a slovnú prihrávku mu vráti. Ich maily sa stanú pre ňu únikom z reality, ktorá mimochodom vôbec nie je zlá. Pravda, až kým Emmi nespozná niečo nové, iné. Vzrušenie z nepoznania. Prežíva niečo zakázané. Balansujúce na hrane. Robím zle, nerobím? Veď toho na druhej strane nepoznám. Nemám mať prečo výčitky... Leove maily ju dráždia, provokujú i upokojujú, stáva sa závislá. Deň nimi začína i končí, hoci sa tí dvaja ešte nevideli. Situácia sa vyhrocuje a hádam by došlo aj ku konfrontácii, keby náhle nezasiahol niekto tretí. Niekto, o kom sa nezmieňujeme, koho sa to však bezprostredne týka.
     Nie je nič horšie, ako keď do krehkého, tajného, zakázaného vzťahu zasiahne ten tretí. To, čo bolo pekné a tajomné je zrazu nízke a podlé. Čím je flirt nevinnejší, tým je to horšie, trápnejšie, ponižujúcejšie. Pre toho, kto flirtoval, samozrejme. Ako povedal Leo – ten tretí ponížil všetkých troch (hoci ten hovorí hlavne o svojom ponížení) - keď žiada Lea, aby sa s Emmi stretol. Je to totiž najistejší spôsob, ako ich vzťah ukončiť. Hoci, ako hovorí Emmi,  na konci sa často objaví šanca, ktorá na začiatku neexistovala...