V chápadlách Dona Kariku

Jozef Karika : V tieni mafie II - Čas dravcov

kúpiť

Nebudem opakovať, čo sa už o románoch V tieni mafie povedalo, aj keď s mnohým súhlasím. Každopádne nie som prvá ani posledná kto povie, že knihu po prečítaní prvých reálnych opisov buď zhnusení zahodíte, alebo vo vás prebudí aj vašu odvrátenú stránku, a potom ju prijmete takmer bezpodmienečne. Majster Karika vám ukáže temno, pomyselne s vami s ľahkosťou diskutuje tak, že vám ani nepríde čudný rozpor medzi tým čo hovorí a ako to hovorí. Inými slovami, obsah je desivý, no jeho podanie odľahčené a prirodzené, hoci odhaľuje naskrytejšie, najviac ukrývané pudy či zmysly, ktoré driemu v každom „normálnom“ člověku.  A zrazu sa ocitnete kdesi, kde ste nedúfali, že sa niekedy dostanete, alebo ste tam jednoducho byť vôbec nechceli. 
    Nebudem popisovať ani dej knižky, pretože jej vstrebanie zaberie len o niečo viac času, než prečítanie tohto textu. (A napokon tentoraz vás ozaj nechcem oberať o pôžitok z nespočetných momentov prekvapenia.) Spomeniem len zopár detailov. Jozef Karika má úžasný pozorovací talent, ktorý briskne premieta do svojej tvorby. Napríklad postavy, ovplývajúce istou zvrátenosťou (sadizmus, sexuálne úchylky, atď.) alebo hoci len nízkym IQ,  prehadzujú slovosled!  „By som sa za teba hanbil“, „si ťa zapamätám“ (Laba) a  pod… Toto ma skutočne facsinovalo, v reáli som sa s tým veľakrát stretla. Prehodený slovosled má zvláštnu silu, pôsobí veľmi surovo. Táto hrubosť, zastierajúca vnútorný problém, pocit menejcennosti či jednoducho inakosť je samozrejme len jedným z javom sprevádzajúcich snahu prekričať vlastné slabosti - hlavne u hrdinov Karikových kníh. Tí sa s nimi totiž vedia "vysporiadať" aj podstatne údernejšie.
    Jozef Karika hypnotizuje ako had. Nemôžete odolať, hoci viete, že to nebude pekné čítanie. Dôvodom tej príťažlivosti je stieranie rozdielu medzi fikciou a realitou. Nedávno som debatovala s kamarátkou, ktorá „jednotku“ aj "dvojku“ zhltla za víkend. Začala mi vykladať, že podľa nej sa Michal Harvan prirýchlo vysporiadal s Bábkarom (ako sa taký Zubáč mohol dostať k nemu tak blízko - cez jeho ochranky -, aby mu podmínoval auto?), fungovanie noblesného bordelu bolo podľa nej príliš idylické, Harvan sa vraj príliš jednoducho zbavil konkurenčných mafiánskych skupín, nepohodlného novinára si mocní skôr kúpia, ako ho dokaličia, atď, atď. Počúvala som ju a potom som sa jej spýtala, kedy sme sa takto (ak vôbec) bavili o knihe, rozumej fikcii...  Znepokojujúce je aj diabolské splývanie Michala Harvana s Jozefom Karikom. Až sa bojíte zamyslieť, do akej miery je Jozef Michalom a Michal Jozefom. A napokon – Michal verzus Harvan. Táto schyza, keď sa počas rozprávania Michal mení na Harvana a opačne, je úchvatná!
Jozef Karika je úkaz, ktorý ťažko prirovnať k čomukoľvek. Na jednej strane cieľavedome si za svojím idúci oportunista s prepracovaným marketingom, ktorý využíva všetky, aj podprahové, možnosti či ponuky (veď sa len pozrite, čo číta!), na strane druhej zdroj inšpirácie, povzbudzujúci k vypätiu všetkých duchovných a tvorivých síl, ktoré vyhrabete zo zákutí svojho podvedomia, o ktorých ste ani netušili.
Na záver poznatok. Ak sa vám nechce študovať psychológiu a zároveň túžite preniknúť do spôsobu myslenia mocných, úspešných, alebo len známych od susedov, poučte sa z týchto románov. Podľa slov autora: „Ak sa v reálnom živote nenaučíme nazerať za fasádu ľudí, ktorí sa javia jako veľmi sympatickí a veľmi dobrí, tak nikdy skutočne zlých ľudí neodhalíme a vždy im naletíme. Či je to v politike alebo v osobnom živote.“ Mne autor prostredníctvom týchto kníh rozhodne oči otvoril.