Niektorí majú svojho Poirota, iní Sex v meste, ja milujem Woodyho Allena. Bez pátosu, bez pretvárky, bez klišé. Vo svojej závislosti nie som sama. Sú nás milióny. No a čo, že kritici hovoria, že každý jeho film je horší ako ten predtým. No a čo, že sa mi už všetky zlievajú do jedného. Manželia a manželky, Alice, Hana a jej sestry.. Na dejovú zápletku som už takmer zabudla, ale pocit ostáva. Ten pocit, ktorý vie vyvolať iba Woody. Do rúk sa mi konečne dostáva jeho zbierka poviedok Nežiaduce účinky. A opäť som tam. Vo svete brilantného humoru, absurdných dejových zvratov a účinkov – vysoko žiaducich.
Nežiaduce účinky nie sú žiadnou knižnou novinkou. V Amerike vyšli Woodyho poviedky a fejtóny koncom 70. rokov. Publikoval ich napríklad v denníku The New York Times, či magazíne The New Yorker. V roku 1980 uviedlo slávne vydavateľstvo Random House Allenovu zbierku pod názvom Side effects. V rovnomennom preklade vyšla nedávno kniha aj v slovenskom jazyku. Konečne!!! Nežiaduce účinky obsahuje 17 poviedok, z ktorých každá je osobitá. Woody experimentuje s formou, témou i jazykovými prostriedkami. Jeho umelecký rukopis je však natoľko jedinečný a charakteristický, že aj keby napísal rozprávku, alebo dokonca ženský román, bol by to skrátka on. Skepsu zo života, kritiku rôznych spoločenských vrstiev (špeciálne intelektuálov), najrôznejšie fóbie, medzi ktorými vyhráva strach zo smrti, hľadanie významu bytia, ale i vzťahov a sexuality, to všetko Allen opisuje s iróniou a nadhľadom. Vo svojich témach však nepláva po povrchu. Prichádza na koreň veci, a pritom si neváha strieľať z náboženstiev, vedy, slávnych osobností i sám zo seba. Robí to však natoľko sofistikovane, že nikoho neurazí. Naopak, rozosmeje do kolien. Žiadne poznanie na tácke však nečakajte. To sa skrýva kdesi celkom hlboko. A možno ani nie. To vie iba Allen.
„Zo všetkých slávnych ľudí, ktorí kedy žili, by som najviac chcel byť práve Sokratom. Nielen preto, že bol veľký mysliteľ – aj o mne je totiž známe, že viem prísť s nanajvýš hlbokou myšlienkou, i keď je pravda, že tie moje sa zakaždým krútia okolo švédskej letušky a pút,“ píše v poviedke Obrana Allenova, v ktorej sa ocitá v sandáloch známeho filozofa a tesne pred trestom smrti vedie vo väzenskej cele dialóg s mysliteľmi Agathonom a Simmiasom. Za pravdu sa mu však umrieť veľmi nechce. „Agathon: Ale už neraz si dokázal, že duša je nesmrteľná. Allen: A to aj platí! Na papieri. Vidíš, filozofia je už raz taká – mimo školských lavíc ti až taká platná nie je. Simmias: A čo večné formy?... Allen: Mal som na mysli hlavne ťažké predmety. Sochy a tak.“
V knihe nechýbajú viaceré, dnes už kultové Allenove texty. Napríklad Spomienky na Needlamana, nevšedného literárneho hrdinu, ktorého autor napriek jeho absurdným životným hodnotám, vykresľuje ako roztomilého sympaťáka. „Autentické bytie, podotkol Needlaman možno dosiahnuť len cez víkend, no ešte aj vtedy si treba požičať auto.“ Že je Allen doma nielen vo filme, ale i v literatúre, dokazuje aj v poviedke Kugelmassova epizóda, v ktorej hlavná postava, učiteľ literatúry Kugelmass, vymení psychoanalytika za kúzelníka, aby si do života priniesol trocha vzrušenia. Ten ho premiestni do knihy, priamo k posteli Emmy Bovaryovej. „Pozor na to, aby ste ma vždy vložili do knihy pred stranou stodvadsať,“ vraví Kugelmass kúzelníkovi. „Musím ju stretnúť skôr, než si začne s tým Rodolphom.“ Čudácke postavy, majstrovsky vykreslené charaktery a vtipy, na ktorých sa dá smiať zas a znova, nechýbajú ani v ostatných 15 poviedkach knihy. Nežiaduce účinky sú literárnym skvostom pre všetkých, ktorí sa nepotrebujú brať príliš vážne a radi vymenia vážne zamýšľanie sa nad nesmrteľnosťou chrobáka za porciu inteligentnej satiry. Ale pozor, aj z malých dávok vzniká silná závislosť!
Informácie. To je to, čo Blíženec potrebuje. Zo všetkých znamení zverokruhu, je to najčítavejšie znamenie. Ak má niekto veľkú knižnicu, tak je to Blíženec. Nie preto, že si všetky knihy prečítal, je to preto, aby mal po ruke informácie kedykoľvek si zmyslí. Pokojne sa môže stať, že Blíženec polovicu kníh vo svojej veľkej knižnici celé...
Len smer má zmysel. Ide o to, že niekam smeruješ, a nie, či sa tam dostaneš; lebo človek sa nedostane nikde, iba k smrti.