Zavŕšenie kultovej trilógie

Jozef Karika : Nepriateľ štátu

kúpiť

Nepriateľ štátu je žánrovo iný ako Mafie, kto by očakával ďalšie "historky s podsvetia" či rozbíjanie hláv bejzbolkou, bude asi sklamaný. (Preto aj názov Nepriateľ štátu a nie V tieni mafie III.) Čo však tieto tri trilery spája je hlavná postava - Michal Harvan. A hoci už vieme, že od Harvana môžeme očakávať hocičo, znovu prekvapí! (Naozaj sa nepamätám, kedy som čítala niečo tak napínavé!) Na konci Času dravcov ako fénix vstáva z popola a znovu sa stáva primátorom mesta Ružomberok. Na začiatku Nepriateľa štátu má postavenie, a zdá sa, že v ňom prebúdza dávno stratený cit. Akoby sa Harvan predsa len, aspoň miestami, vracal "z druhej strany", z priepasti, do ktorej nazrel a ktorá ho vtiahla a pohltila. Citujúc z románu: "Keď niečo dlho predstierate, čosi z toho sa na vás nalepí. Harvan už dlho predstieral ľudskosť...", aby ju definitívne stratil.
    Jozef Karika vytvoril, dovolím si tvrdiť, nový tip antihrdinu. Antihrdinu, ku ktorému priľnete. Ktorého si obľúbite. Ku ktorému máte s každým pokračovaním jeho príbehu vrúcnejší vzťah. Čím viac prestáva byť "človekom", tým ho máte radšej. Táto láska začne nenápadne, ľútosťou. Niekedy sa stáva, že z lásky k človeku vám ostane len súcit. No zdá sa, že to funguje aj opačne, a dokonca aj u literárnych postáv. Každý, kto sleduje osud Michala Harvana mi dá určite za pravdu, že mu napokon držal palce. A Michal sa v závere stáva najvplyvnejším mužom v štáte, hoci obetoval aj zvyšok svojej ľudskosti. Vlastne naopak - keď už Harvan nemá prečo byť ľudský, stane sa najmocnejším. Dostáva sa do čela štátu. Ako jeho premiér, ako jeho nepriateľ, ochotný využiť pre seba všetky prostriedky.  Tu sa jeho púť zatiaľ uzavrie.
    Nanucuje sa úvaha, že Mafie boli len akousi ouvertúrou k Nepriateľovi štátu. Že tento motív chcel autor vyzdvihnúť a zdôrazniť. Podľa Kariku je otváranie tém, ktoré sú leitmotívom Nepriateľa štátu - nacionalizmus, neoľudáctvo, Hlinkove gardy, vzťahy s Maďarmi - nebezpečné, lebo sú tak emotívne. V románe poukazuje na možné vplývanie na masy práve vďaka nim. V príbehu opäť nachádzame archetypy verejných činiteľov, politikov, až bizarne pripomínajúce skutočné postavy. Upozorňuje na to, že aj takýto druh ľudí o nás rozhoduje, aj takýto bosovia majú možnosť národom manipulovať. Bez servítky pred ústami v knihe autor nazýva spoločnosť stádom,  ako niečo, čo nie je hodné lepšieho povenovania. Je to len prostriedok na získanie moci.
    Dej sa odohrá (až na pár retrospektív) v priebehu dvoch dní. Jozef Karika priznáva, že sujet celkom zámerne posunul z "hyperpravdy" do hyperboly hraničiacej s groteskou, v nadsadenom zmysle. Postupuje už zveličenú pravdu ešte o úroveň vyššie, ženie to do zdanlivého absurdna. Aby to udrelo. Bezpodmienečne a každého.
    Ešte jedna zaujímavosť. V Tieni mafie Jozef Karika píše o vražde exprimátora - nedávno padol rozsudok nad vrahom bývalej hlavy Hurbanova. V Čase dravcov hovorí o masovom vrahovi a kanibalovi - nie je to tak dávno, čo Slovenskom otriasol prípad kanibala z Košíc. Nepriateľ štátu je o páde vlády... Minimálne zamyslenia hodné. O svojom najnovšom románe povedal: "Mám pocit, že sa mi konečne podarilo napísať kontroverznú knihu v pravom slova zmysle."