Chronická optimistka

Respondent: 

Barbora Kardošová

Vydať sa a zomrieť – taký bol názov aj vašej diplomovej práce, prečo? Predpokladám, že s touto knihou nemal veľa spoločného…
Názov môjho diplomového scenára vznikol už pekne dávno, radšej to ani nebudem rátať. Bol rovnaký a vznikol spontánne po hodine premietania ruského filmu. Behala v ňom ruská dievčina v kroji za ruským junákom a neskutočne húževnato sa chcela zaňho vydať. Keď sa rozsvietilo v kinosále, povedala som mojej spolužiačke Eve Borušovičovej, že ten film sa mal volať Vydať sa a zomrieť a vzápätí som si ho zapísala ako skvelý názov. Je pravda, že môj scenár nemá s mojou najnovšou knihou spoločné nič, len ten názov. Scenár bol taký rodinný psychotriller s vtipnými dialógmi. Dokonca bola na spadnutie jeho realizácia. Režisérom mal byť Juraj Nvota.

Máte pocit, že pre mnohé dnešné mladé ženy je názov vašej knihy životným krédom, resp. ako ste prišli na toto „heslo“?
Nuž, čo je na tom zlé, keď si človek povzdychne: Uvidieť Paríž a zomrieť? Z dnešných mladých žien mám skôr opačný pocit – nehrnú sa veľmi do manželstva.

V Austrálii ste ešte nikdy neboli, prečo ste si teda zvolili túto vzdialenú krajinu, v ktorej sa odohráva veľká časť príbehu? Akým spôsobom ste vykreslili opisy prostredia, ktoré osobne nepoznáte? Kto vám pomáhal?
Je pravda, že v Austrálii som ešte nebola, ale výdatne mi ju pomáhal spoznať kamarát Rasťo Šimko, ktorý tam v čase môjho písania žil. Cez FB som mu pravidelne písala moje zvedavé otázky, napríklad, čo raňajkujú, kde sa chodí zabávať, kde býva, ako sa obliekajú austrálske ženy, aké reklamy chodia v telke, či k nim chodí Mikuláš a aké majú Vianoce a tak ďalej, takže všetko, čo si v knižke prečítate JE SKUTOČNÉ:-). K napísaniu tohto príbehu som potrebovala veľmi vzdialený kontinent voči Slovensku. Pretože občas sa nám stane, že tí najbližší žijú také odlišné životy alebo premýšľajú tak rozdielne, akoby boli na iných kontinentoch.

Kniha je príbehom vzťahu dvoch sestier, z ktorých každá rieši svoje vlastné, dosť odlišné problémy ako tá druhá. Na druhej strane ich spája sesterstvo. Vychádzate so svojho osobného vzťahu so sestrou?
Určite aj. So sestrou sme mali obdobia, keď sme riešili absolútne odlišné problémy a možno sme si boli aj istým spôsobom vzdialené, hoci sme žili celkom blízko. No keď sa zrazu jedna z nás ocitla v ťažkej situácii, tá druhá stála najbližšie ako sa len dá. Aj o tom je môj príbeh. O sesterskej láske.

Kontakt dvoch sestier sa spočiatku odohráva prostredníctvom mailovej komunikácie, potom sa jedna druhú rozhodne navštíviť, aby jej pomohla riešiť jej problémy vo vzťahu... Paradoxné je, že mladšia sestra ide pomáhať o 6-7 rokov staršej...
Áno, aj to sa stáva. Ak totiž ide o lásku, na veku nezáleží.

Krst ste doslova zrežírovali v duchu svadobného obradu a hostiny, prečo?
Názov knižky priam predurčoval k podobnej atmosfére. Krst v Trenčíne aj prezentácia v Panta Rhei v Bratislave mali fantastickú atmosféru, wedding band a dve neuveriteľné svadobné torty, aké som nemala ani na vlastnej svadbe! Navyše náhoda chcela, že Dado Nagy sa tesne pred tým oženil, a tak sme mu so Slovartom pripravili malé prekvapenie.

Kniha je krásne spracovaná aj po výtvarnej stránke. Zakladáte si na tom, aby kniha dobre vyzerala už na prvý pohľad?
Hovorí sa, že dôležitý je obsah, ale ak je obal lákavý, siahne po ňom určite viac čitateľov. Roky sa venujem promovaniu televíznych programov, takže mám šťastie na talentovaných grafikov. Túto obálku navrhla moja priateľka a kolegyňa Veronika Ličáková. Tú pred tým Dodo Dobrík – tiež bývalý kolega z televízie.

Keďže sa živíte ako režisérka a vyštudovali ste scenáristiku, predpokladám, že si určite viete  vaše knižné príbehy predstaviť aj na obrazovke alebo na filmovom plátne ( pozn. redaktorky: napokon, nebolo by to po prvý raz – je autorkou scenára k filmu „Amálka, ja sa zbláznim!“ )...
Áno. Píšem doslova v obrazoch. Veľa čitateľov si to pochvaľuje a píšu mi, že si všetko vedeli dokonale predstaviť a príbeh mal správne tempo. Nevylučujem, že sa z niektorej knižky nestane film.

Kedy ste si našli čas na písanie knihy popri rodine a televíznej práci, nemiešali sa vám myšlienky a príbehy?
Ak už si dal niekto kedysi tú námahu, aby rozlíšil autorov na Autorov a Ženské autorky, bolo by dobré dodať, že ak má žena rodinu, písanie knihy ju stojí ďaleko viac námahy. Priznávam, že niektoré domáce práce držím tzv. na malom plameni, úhľadný poriadok a pravidelná teplá večera u nás nehrozí. Napriek tomu ráno vstávam s dcérou do školy, robím raňajky, vozím ju na všetky jej krúžky, nakupujem, periem a varím víkendové obedy, pečiem koláče, chodím s mačkou k veterinárovi. Cez deň často trávim v televízii. Takže píšem buď v noci, keď už nikto odo mňa nič nepotrebuje alebo ráno. Občas som taká unavená, že neviem nájsť to správne slovo na bežné veci okolo, takže sa mi ráno smejú, že čo to hovorím. V písaní sa to zatiaľ neprejavilo - tam totiž všetky tie slová ukladám.

Nie je trošku riskantné uverejňovať knihu postupne najskôr v časopise a potom ju vydať ešte raz ako ucelenú knihu, kupujú ju potom ešte ľudia, keď už ju mali možnosť čítať?
Podľa toho, ako sa mojej knižke darí si myslím, že to malo skôr opačný účinok. Možno boli čitatelia zvedaví. V časopise vychádzal príbeh jeden rok a dostal sa asi do polovice. Druhú polovicu som dopísala kvôli tomu, aby vznikla knižka a aby som zistila, ako to celé dopadne.

Ste za šťastné konce, však? Napriek tomu ste niektoré veci nechali pootvorené, logicky teda vyvstáva otázka, či budú príbehy dvoch sestier pokračovať alebo máte v hlave iný príbeh a k tomuto sa už vracať nebudete?
Áno, som chronický optimista. A momentálne mám v hlave celkom iný príbeh, takže dúfam, že sa mi ho aj podarí napísať. Ale keďže nikdy netreba hovoriť nikdy, čas ukáže, či budú Sára a Hela chcieť pokračovanie.
Rozhovor pripravila Hana Rapantová
--------------------------
Barbora Kardošová (1969, Trenčín), vyštudovala scenáristiku, pôsobila v kultových internetových časopisoch ako Inzine či T – Station, ktoré už dnes neexistujú. Je autorkou scenára k filmu pre mládež „Amálka, ja sa zbláznim“. V r. 1998 jej vyšla próza „Náhodný scenárista“ ( SFÚ ). Debutovala románom „Šialene milovaná“ (Trencia 2000). Neskôr v písaní pokračovala románmi „Anjeli nespia“ ( Ikar 2005 ) a „Sladko v ústach - alebo Ako robiť sladkosti a neprísť pritom o rozum“ ( Slovart 2009 ). V tomto vydala román „Vydať sa a zomrieť“ ( Slovart 2011 ). V súčasnosti pracuje ako televízna režisérka.
 

Kniha na zjedenie: 

Barbora Kardošová : Sladko v ústach

kúpiť

Barbora Kardošová : Vydať sa a zomrieť

kúpiť