Historik so slabosťou pre mafiu

Respondent: 

Jozef Karika

Vo svojich textoch poukazuješ na odvrátenú stranu, na temno. Veríš aj v dobro?
Isteže, mám rád pozitivitu, humor, dobré vibrácie, ľahkosť a všetky príjemné veci. Za ich predpoklad však považujem vysporiadanie sa s temnou stránkou. Či už na osobnej alebo spoločenskej úrovni. Tým nemyslím jej bezhlavé odmietnutie alebo popieranie. Skôr jej pochopenie, prijatie a postupné pretvorenie do aspoň ako-tak prijateľných podôb.

Čo teraz robíš, myslím, čím si zarábaš (z čoho žiješ)?
Pred časom som po piatich rokoch odišiel zo samosprávneho bojiska a podnikám v oblastiach, na ktoré sa dlhodobo zameriavam. V zásade sú to tri navzájom prepojené sféry. Jednou je písanie. Druhou konzultácie a couching v oblasti stratégie, mocenských hier, riešenia konfliktov a sociálnej dynamiky. Treťou je marketing, obchodné stratégie, sociálne médiá a copywriting. Pracujem pre niekoľkých väčších firemných klientov, ale nie som žiadny consigliere typu Tom Hagen (nevlastný syn, právny poradca a dôverník Vita Corleoneho - pozn. red.). V budúcnosti možno tieto aktivity rozšírim.

Máš výnimočne široký záber, čo sa týka súčasného diania, nezvyčajné vedomosti z histórie, filozofie, literatúry (a neviem asi ani predstaviť, čoho všetkého ešte). Aktívne reaguješ na aktuálne témy, svoje znalosti s neuveriteľnou ľahkosťou využívaš vo svojich textoch (hovorím teraz o beletrii). Nie je to vyčerpávajúce?
Ďakujem, som rád, ak sa mi darí vytvoriť takéto zdanie! :) Ubezpečujem ťa však, že nie som žiadny polyhistor – poznám veľa ľudí s neporovnateľne väčšou šírkou i hĺbkou rozhľadu. Zaujímajú ma rôzne spojitosti, prepojenia a súvislosti. Nie som však veľmi akademický typ, zaujíma ma najmä praktické využitie v reálnych situáciách, vzťahoch, konfliktoch a v biznise.

Hoci si komunikatívny človek, úzkostlivo si chrániš súkromie. Ako to dokážeš, že ťa to nezvádza - vlastne nič o sebe neprezradiť?
Nemyslím si, že by som prezrádzal menej než ktokoľvek iný. Nie je za tým žiadna stratégia, ani snaha robiť sa tajomným. Jednoducho, sú veci, ktoré sú verejné, a potom tie súkromné. Mám rád otvorenosť a komunikatívnosť, snažím sa reagovať na úplne všetky otázky, podnety, či reakcie, ktoré od čitateľov dostávam. Robím to veľmi rád, baví ma to. Súkromie je však úplne iná dimenzia. Nikoho nechcem obťažovať pretriasaním svojich osobných záležitostí.

Tvoj seriál o mocenských hrách je poučný a obohacujúci. Nebojíš sa však, že predsa len odhalíš svoje slabiny a staneš sa zraniteľným?
Ďakujem, som rád, ak sa ti videoséria Mocenská hra páči. Hovorím v nej svoje postrehy z praxe o tom, ako reálne funguje moc, ako riešiť konflikty a nebyť naivným dobrákom, ktorého zakaždým ktosi napáli. Čo sa mňa týka, po odchode z bojiska samosprávy hrám takéto hry len v minimálnej miere (asi ako každý z nás), takže nepremýšľam v rovine akejsi zraniteľnosti. Konzultujem s klientami stratégie aj taktiky riešenia konkrétnych konfliktov, či mocenských problémov, no málokedy sú to veci, ktoré sa ma osobne dotýkajú. Okrem toho, najväčšie a najvážnejšie rany prichádzajú od ľudí, ktorí sú nám najbližšie a dobre nás poznajú. (Videoséria Mocenská hra, spolu s množstvom ďalších mojich videí a textov, je na stránkach www.karika.sk )

Tvoj hrdina Michal Harvan nesie hodne (slabý výraz) autobiografických prvkov. Spomenula som to už, že môžeme len domýšľať, kde končí Jozef a kde je už len Michal. Urobil si to z narcizmu, alebo si chcel ľudí vystrašiť? (Kdesi si spomínal, že ľudia sa s tebou boja ostať v noci sami.) Je to tak? Máš dosť priateľov? ;)
Podobným spôsobom často píše napríklad Steven King alebo Michal Viewegh. Myslím si, že je to svojim spôsobom prirodzené. Autor sa odpichne od niečoho, čo dôverne pozná – napr. od svojej osoby, práce, životných situácií – a potom fabuluje. To, so strašením ľudí bol samozrejme vtip. Priateľov nikdy nie je dosť, no domnievam sa, že vediem zdravý sociálny život.

Máš rád ľudí?
Niektorých veľmi. :)

Vlastníš pištoľ, videli sme ju... chodíš strieľať?
Žiadne iné zmysluplné využitie tohto predmetu mi zatiaľ nenapadlo. :)

Aká múza ťa pri tvorbe inšpiruje?
Doteraz zakaždým dvojnohá a dlhovlasá. Okrem toho ešte liptovská príroda, zem a hory. Sú totiž kvalitne nasiaknuté horko-sladkým životom, aký tu vedú už desiatky generácií. Príbehy a zaujímavé obrazy sa tu dajú doslova vyťahovať zo vzduchu, priamo z miestnej atmosféry. V neposlednom rade sú veľkou „múzou“ reálne situácie, v ktorých sa človek ocitne. Najväčší potenciál majú tie, ktoré ho nejakým spôsobom vyhodia z komfortnej zóny.

Vytvoril si, dovoľujem si tvrdiť, nový tip antihrdinu. Antihrdinu, ku ktorému čitateľ priľne, ktorého miluje tým viac, čím viac stráca posledné zvyšky ľudskosti. (Proste mu držíme palce a strašne chceme, aby to pre neho dopadlo dobre. Vlastne sa tak - s obeťami, s ktorými počíta - stane. Zbaví sa ľudskosti, ale získa moc.) Ako ľahko, podľa teba, človek skĺzne pri posudzovaní dobra a zla?
Často krát až zarážajúco ľahko. Postava Michala Harvana má dve roviny. Jednak tú základnú – ako literárna postava s vlastnou povahou i osudom. Zároveň je to však aj symbol a memento, ktoré nás núti klásť si otázky, čo je správne, dobré, prijateľné, a čo takým už nie je. Možno preto Harvan mnohých čitateľov (vrátane mňa samého), fascinuje. :)

Po prečítaní Nepriateľa štátu mám dojem, akoby Mafie boli len akousi predprípravou, či predohrou k nemu. Ako si spomínal, je na míle vzdialený od mafiánskych historiek, tie však boli potrebné na to, aby si si pripravil pôdu pre konečný "úder". Fašizmus, hrozba neonacizmu, nacionalizmus... toto sú pre teba horúce témy. Nechcem byť všetečná, ale z čoho tento tvoj výrazný odpor pramení? Táto téma totiž akosi zastrešuje väčšinu tvojich textov...
Správny postreh! Každá kniha z tejto trilógie je iná a všetky tri mám rád, no téma Nepriateľa štátu je moja srdcovka. Už od začiatku trilógie som mal predstavu takéhoto vyvrcholenia, aj keď ešte nebola konkrétna. Preto sa už od knihy V tieni mafie objavujú náznaky odkazujúce na neoľudáctvo (postava Vokoša) a neonacizmus (Štarchova akcia proti skínom v Čase dravcov).
Čo sa týka odporu k nacizmu – asi som v detstve pozeral priveľa Indiana Jonesa. :) Neviem, príde mi prirodzené, že k nacizmu, fašizmu, či neonacizmu by mal človek cítiť odpor. Rovnako ale aj ku komunizmu, či iným formám totality. O pseudonacionalizme, kedy sa pod pláštikom lásky k národu kradnú celé miliardy, ani nehovoriac. Práve o katastrofických dôsledkoch, aké to môže mať pre Slovensko, je triler Nepriateľ štátu.

Avizoval si pisateľskú pauzu, kam povedú tvoje ďalšie kroky?
Písanie je len jedna z oblastí, ktoré ma zaujímajú a ktorými žijem. U mňa je to všetko navzájom prepojené. Počas spomínanej pauzy sa zrejme zameriam na ostatné súvisiace sféry, kde práve prebiehajú fascinujúce zmeny a posuny – sociálne médiá, komunikačnú revolúciu, biznis, copywriting a marketing.

Vrátiš sa ešte ("po rokoch") k Michalovi Harvanovi?
To si teraz netrúfam povedať. S Harvanom v hlave som žil od roku 2008, kedy som začal písať V tieni mafie. Také čosi je svojim spôsobom nebezpečné. Podobne, ako sa môže herec príliš stotožniť so svojou postavou, môže aj spisovateľ prerásť do podoby svojho literárneho alter-ega. Takže si myslím, že oddych nám obojstranne prospeje. Vidím to tak, že oddychový čas bude trvať aspoň pár rokov. Lenže ktovie, aký názor na to bude mať Harvan...

Posledná, osobná otázka: Si kozorožec alebo škorpión?
Pravdu povediac, ani jedno z toho. :)

Rozhovor pripravila Diana Dúhová
----------------------------------------------------------------------------------

Jozef Karika  sa (vraj) narodil v Brezne, vyštudoval históriu a filozofiu. Je autorom literatúry faktu, beletristických i odborných textov. Všetky informácie o sebe interpretuje na svojom blogu, ktorý je dôkazom toho, že Karika je aj skvelý marketingový odborník.
 

Kniha na zjedenie: 

Jozef Karika : V tieni mafie

kúpiť

Jozef Karika : Nepriateľ štátu

kúpiť