Vo svojej predchádzajúcej tvorbe (Slovanská magie, Zóny stínu) ste sa venovali fenoménu mágie, téme duchovných náuk, hlbinám nevedomia a práci s nimi, odvrátenej strane ľudskej psychiky, teda v podstate aj tienistým stránkam osobnosti. Od žánru non-fiction ste sa však v najnovšej knihe „V tieni mafie“ posunuli k beletrii, napriek tomu majú niečo spoločné - tienisté stránky osobnosti. Vidíte v tom takúto súvislosť? Je pre vás prirodzený tento váš literárny posun a vývoj?
Áno, čosi hlbinné, driemajúce v človeku, neraz ovplyvňujúce jeho konanie, je pre mňa priestorom na skúmanie. Ako ste správne postrehli, formy a spôsoby tohto nazerania sa u mňa menia, no samotný objekt zostáva rovnaký – sú ním ľudské hlbiny, priepasti v človeku a rozmery mimo hraníc ľudskosti. Dvadsiate storočie, ako aj posledné desaťročie, nám ukázali, že nezaoberať sa týmito oblasťami, znamená podliehať im. Či už v osobnej alebo v spoločenskej rovine.
Prečo vás fascinuje svet podsvetia do takej miery, že o tom vznikla kniha, navyše, zjavne nie posledná?
Chcel som napísať generačný román. Skutočnosť, že písať o mojej generácii znamená písať o dobe korupcie, podsvetia a štátomafie, je len smutná zhoda okolností. Bol by som radšej, keby realistické zachytenie posledných dvadsiatich rokov na Slovensku vyznelo pozitívnejšie.
Máte príbehy odpozorované z okolia, alebo ste mali možnosť priamo preniknúť do mafiánskych kruhov a zažiť čo-to na vlastnej koži?
Môj prípadný prienik do mafiánskych kruhov by bol krátky, bolestivý a zakončený tragicky – myslím pre mňa. Od skončenia školy pracujem, najprv ako historik v múzeu, potom redaktor v televízii a teraz vedúci oddelenia cestovného ruchu na mestskom úrade. Naozaj vzorová mafiánska kariéra... Veď aj Michael Corleone vo filme Krstný otec 2. vystupoval ako zástupca pre cestovný ruch. Úprimne – okrem kŕčovitých pokusov o vtipnú sebairóniu sa na takúto otázku odpovedá dosť ťažko. Žiadne kontakty s podsvetím nemám. Zároveň však žijem od narodenia na Slovensku a zatiaľ som sa nenaučil žiť vo vákuu. Takže...
Stalo sa vám, že niekto z vašich blízkych prešiel podobnou premenou, ako hlavný hrdina knihy, že sa zo slušného človeka stal človek bez morálky?
Isteže, amorálny kvas deväťdesiatych rokov, v ktorom sme vyrastali, sa o to spoľahlivo postaral. Veľa mojich známych sa rozvrátilo podobne, ako som opísal v knihe. Nakoniec, túžba podať správu o tejto dobe a jej vplyve na celú generáciu, bola mojou hlavnou motiváciou pri písaní.
Mali ste niekedy problémy, keď sa niekto dozvedel o vašom zámere napísať a vydať knihu s touto tematikou?
Ešte pred vydaním knihy som obdržal zopár „priateľských“ upozornení, aby som nerobil hlúposti a písal radšej o niečom inom, neškodnom, napríklad o známkach. Tieto podnety od fanúšikov som prehodnotil, no svet filatelie ma napodiv neoslovil natoľko, aby som zmazal štyristostranový rukopis V tieni mafie. Po vydaní knihy a zakúpení nového Glocka 21 sa však situácia upokojila.
Prečo podľa vás na Slovensku téma o mafii toľké roky tak rezonuje? Je to otázka morálky?
Ako povedal Peter Štarch, jeden z hrdinov románu: „Mafia existuje len tam, kde ľudia neveria v štát.“ Téma mafie je na Slovensku témou o štáte a smerovaní spoločnosti po roku 1989. Tlupy hlavohrudí a ich aktivity samé osebe nie sú zaujímavé. Osobne mi je ako autorovi celá mafia ukradnutá. Čo mi nie je ukradnuté, je prepojenie takýchto skupín na politické a štátne štruktúry, tajné služby atď. Skúmanie týchto prepojení môže človeku od koreňov zmeniť vnímanie spoločenskej reality, v akej žije. Je to jedna zo štrbín, cez ktoré sa dá nazrieť za oponu systému a zistiť, ako tento systém naozaj funguje. Podobne ako vo filme Matrix je to zväčša veľmi traumatická skúsenosť.
Ste zamestnancom samosprávy v Ružomberku, ako sa na vaše literárne počiny pozerajú kolegovia či nadriadení?
Veľa z nich mi po vydaní knihy vyjadrilo podporu, čo si vážim. Písanie, pokiaľ sa mu nevenujem v pracovnej dobe, však beriem ako súkromnú záležitosť, ktorá má s prácou pramálo spoločné.
Čím pre vás je písanie?
Službou ľudstvu. Predovšetkým v tom, že čas a energiu, ktoré mu venujem, nevkladám do žiadnej činnosti, v ktorej by som mohol spôsobiť vážne škody.
Máte predstavu, kam by sa vaša tvorba mala uberať ďalej, keď sa kapitoly o mafii uzatvoria?
Carlos Castaneda píše, že na svete neexistuje moc, ktorá človeku zaručí, že najbližšia sekunda nebude posledná. V tomto zmysle teda žiadne veľké plány do budúcnosti nerozvíjam. Zopár nápadov ohľadom postáv, ktorým sa podarilo prežiť V tieni mafie, ešte mám, azda ich hodím na papier. Potom sa uvidí. Možno začnem zbierať tie známky.
Akú literatúru preferujete ako čitateľ?
V posledných rokoch najmä krátku. Teraz napríklad čítam Vieweghov Román pre ženy. Je to vynikajúca inšpirácia a skvelá imidžovka pre autora drsných mafiánskych románov. Väčšina ľudí si taktiež myslí, že žartujem, keď tvrdím, že pri písaní V tieni mafie som študoval Dietlove scenáre, najmä Nemocnicu na okraji mesta a Inžiniersku odyseu. Lenže z Dietla naozaj vychádzam. Čo sa týka výstavby príbehu a zaplietania dejových línií, neobjavil som zatiaľ nič lepšie.
Rozhovor pripravila Hana Rapantová
----------------------------------------------
Jozef Karika ( 15.11.1978, Brezno ) vyštudoval históriu a filozofiu. Je autorom ôsmich kníh, ktoré vyšli v slovenčine, češtine a angličtine. Svojimi textami prispel do viacerých knižných antológií a publikácií. Venuje sa aj krátkej próze – poviedky mu vyšli v literárnom magazíne RAK a časopise Fantázia. V ČR publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí, K.P.M.P.Z. (2007) a román V tieni mafie (2010), ktorý sa okamžite po vydaní zaradil medzi najpredávanejšie slovenské bestsellery. Za svoju literárnu a publicistickú činnosť získal viacero ocenení. Dlhodobo spolupracuje s významnými osobnosťami umeleckej a spisovateľskej scény doma i v zahraničí. Pracoval ako kurátor - historik a televízny redaktor. V súčasnosti pracuje ako manažér v miestnej samospráve v Ružomberku.
Býk je vďačným čitateľom. Má široký záber, od klasických románov až po červenú knižnicu. Čo sa týka žien narodených v znamení Býka, vedia oceniť literatúru určenú pre ženy, hlavne s klasickým šťastným koncom. Sú totiž rodinne založené a z tohto typu literatúry čerpajú inšpiráciu a poznanie, že rodina má zmysel je pre ne dôležitý. Žena...
Čítanie kazí zrak. Správny pohľad na svet majú len negramotní.