Tvrdohlavý rojko

Respondent: 

Marja Holecyová

Prečo si rozhodla práve pre fantasy?
Vyrastala som na Pánovi prsteňov aj na Harrym Potterovi. Je to vďačný žáner, po prvé preto, že je to veľmi blízke rozprávkam, takže ten prechod od rozprávok k fantasy nie je až taký obrovský a viac-menej je to prirodzené. A tiež preto, lebo fantasy je obľúbené u mladých autorov, nepotrebujeme totiž extrémne dobre poznať prostredie, ktoré opisujeme a všetko čo neviem, môžem nahradiť práve tou fantáziou. Tým nechcem povedať, že nemusím mať vôbec žiadne vedomosti, ale nemusím ísť až do takej hĺbky a mám priestor práve pre to, aby som si vymýšľala.

Na knižke je napísané, že je to pr/a/vá slovenská fantasy. Ako vnímaš ten prívlastok „prvá“?
Je to príjemné, ale ja viem, že veľa iných slovenských autorov, ktorí píšu fantasy. Viem, čo sa deje na našej scéne, pretože to sledujem už pár rokov, takže si teraz nemôžem privlastniť nejaké prvenstvo. Skôr to vnímam tak, že vydavateľstvo Fragment vydalo prvú pravú slovenskú fantasy a tiež je to asi v tom, že detských fantasy knižiek je málo. Navyše táto kniha sa odohráva na Slovensku, takže najskôr bude to prvenstvo v tomto.

Takže čítaš aj iných autorov tohto žánru na Slovensku?
Samozrejme – sú tu skvelí autori ako Pavelková, Konkol, Červenák – to sú mená, ktoré si zaslúžia, aby neboli prehliadaní. Zaujímam sa o ich tvorbu, aj keď sa nedá povedať, že by ma ovplyvnili, pretože som sa o tento žáner začala zaujímať až keď som dopísala prvý diel Mariotových dedičov. Doteraz si však myslím, že sa o nich vie len málo. Bola by som však rada, keby sa to zmenilo, možno sa to časom aj podarí.

Napriek tomu, že si v povedomí len krátko, začínajú sa objavovať hlasy, že by si mohla byť obdobou J.K.Rowlingovej u nás. Čo si o tom myslíš?
Dnes ľudia automaticky čokoľvek s nálepkou fantasy prirovnávajú k Harrymu Potterovi, pretože v ňom sú skutočne všetky tie základné prvky, ktoré definujú a charakterizujú celú túto fantasy literatúru. Takže je potom akosi prirodzené, že majú čitatelia tendenciu prirovnávať aj samotných autorov. Ale vedu by som z toho nerobila, ani pani Rowlingová by asi nebola veľmi nadšená takýmito prirovnaniami a ja napokon tiež nemám v obľube „škatuľkovanie“. V ďalších mojich knižkách sa ukáže, že nie sú také, ako tie jej. Osobne mám však J.K.Rowlingovú vo veľkej úcte, takže je pre mňa len príjemné, ak sa o mne takto niekto vyjadrí.

Príbeh sa odohráva na Slovensku, nie v nejakej vymyslenej krajine… Prečo?
To bol môj prvoradý zámer, urobiť niečo slovenské. Všetko, čo je dostupné na našom knižnom trhu sa odohráva v nejakých imaginárnych krajinách a ja som chcela, aby sme to mali niekde tu.

Ja si práve naopak myslím, že by sa veľmi ľahko mohli čitatelia stotožniť s tým, že je to blízko, oveľa viac predsa môžu mať ten pocit, že sa to mohlo diať v ich bezprostrednom okolí, nemyslíš?
Áno, ak prekonajú tie predsudky, že ide o slovenského autora – a pozitívne reakcie čitateľov o tom svedčia – tak sa teším, že ich to oslovuje. Nech si vytvárajú vzťah k tomu, čo im je nablízku. Napríklad v súvislosti s nedávno pretriasaným vlasteneckým zákonom mám pocit, že nie je riešením vnucovanie vlastenectva, ale jednoducho treba dať ľuďom dôvody na to, aby mohli byť hrdí, že sa tu narodili. Tým, že im budeme spostredkúvať napr. aj slovanskú mytológiu a že aj tu sme schopní napísať knižky, ktoré sa im budú páčiť, sa potom dajú prekonať tie predsudky, ktoré voči slovenskej tvorbe máme, či už filmovej, literárnej alebo akejkoľvek inej.

V knihe sa objavujú rôzne zaklínadlá a čarovné formulky, pri ich tvorbe si vychádzala zo staroslovienčiny. Ako ti to zišlo na um, študovala si k tomu nejakú literatúru, materiály?
Zistila som, že staroslovienčina je celkom zaujímavá, ale neuvádzam to v životopise ako ďalší jazyk... :-) V zahraničnej literatúre autori pri tvorbe zaklínadiel vychádzajú zvyčajne z latinčiny, ja som tam chcela dať čo najviac slovenského. Hoci nájsť knižky v staroslovienčine je dosť problém, ani v antikvariátoch také nemajú, objavila som ich až v univerzitnej knižnici.

Ako dievča v takom veku príde na to, že čo dala na papier, si nechce nechať len pre seba a že to treba vydať?
Ja som to už písala so zámerom, že to skúsim vydať, ak s tým budem sama aspoň trochu spokojná. Mala som kamaráta, ktorý mal podobné plány, takže sme sa navzájom ovplyvňovali. A mne sa to podarilo. Do vydavateľstva Fragment som išla cielene, pretože sa mi páčilo, čo vydávajú a akým spôsobom to prezentujú, dokonca na svojich stránkach mladých autorov vyzývajú, aby im posielali rukopisy. Hoci som na druhej strane vedela, že nie sú až takí známi, ale to mi neprekážalo. Ich prístup je veľmi ľudský a ja som spokojná.

Ty o sebe hovoríš, že si autorka a nie spisovateľka, v čom vidíš ten rozdiel?
Za spisovateľa považujem Goetheho, Dostojevského a ďalších. Ja som skrátka autor, ktorý sa niekoľko dlhých rokov bude snažiť, aby ho jedného dňa tí spisovatelia k sebe prijali. A viem, že tá cesta je ešte dlhá a usilujem sa im aj tým vyjadriť úctu, že sa sama nenazývam spisovateľkou, lebo pán Shakespeare by sa asi nahneval.:-)

Niečo iné je mať príbeh v hlave a iné je dať ho na papier v istom termíne, vyhovuje ti to takto?
Je dobre, že sa jednotlivé diely budú vydávať vždy po polroku, čitatelia nezabudnú na to, o čom bola predošlá knižka a nemusia na tú novú dlho čakať. Na druhej strane mám teraz bakalárske skúšky a snažím sa ukončiť letný semester, takže je to časovo náročnejšie. Ale nemám právo sa sťažovať, pretože som vedela, do čoho idem.

A v praxi to funguje ako? Máš napr. vymedzené časy, kedy si povieš „teraz idem písať“?
Neviem si povedať, že napr. každú nedeľu budem písať. Píšem iba vtedy, keď mám chuť, keď viem, že ma to bude baviť, aby som napísala niečo, s čím budem hádam aj spokojná. Keď napr. počas prázdnin viem, že budem mať v kuse 10 dní, ktoré môžem venovať písaniu, tak začnem a užívam si to až do toho desiateho dňa večera. Nepíšem z povinnosti, ale pre radosť.

Matematika, ktorú študuješ, je o presnosti, naopak písanie je tvorivé – napriek tomu tvrdíš, že sa nevylučujú. V čom ti matematika ako exaktná veda pomáha?
Ono to vyzerá, že je to veľmi rozdielne, ale matematika si s ničím neodporuje. Napr. pri učení bez problémov rozumiem všetkému, čo je vyjadrené matematicky, zato s tými „omáčkami“ okolo toho mám problém. Matematika je o súvislostiach a vďaka nej sa práve tie súvislosti dajú ľahšie a rýchlejšie pochopiť. Rovnako aj v literatúre je veľmi dôležité vedieť pospájať príbehy, minulosť či prítomnosť s budúcnosťou. Treba mať dobre premyslené, kedy čo odhaliť, aby to na seba nadväzovalo, všetko je to teda o logike a v tomto smere mi štúdium matematiky určite pomáha.

Kto tvoje rukopisy čítal ako prvý?
Mojej rodinke som príliš neverila, že by bola dostatočne objektívna, ale to je prirodzené, pretože ma poznajú a moju tvorbu zákonite vnímajú inak ako ktosi cudzí. Rada si vypočujem názor rodiny, ale dozvedeli sa to až keď už to bolo upravené redaktorkou, dovolila som im vlastne čítať až finálnu verziu. Ale teší ma, že rodinka, priatelia, spolužiaci a dokonca aj celkom neznámi ľudia ma podporujú.

Vieš si predstaviť, že tvoje knihy by mali taký úspech, že by prekročili hranice Slovenska?
Ten preklad Ľubietovej aj Hornej Vsi ( pozn.red.: obce, kde sa príbeh odohráva ) by bol naozaj vtipný. Predstavivosť mám, som predsa fantasista, bolo by to veľmi príjemné. Ale zatiaľ si o tom dovolím iba snívať.

Ako pokračuješ s tvorbou ďalších dielov?
Druhý sa dostane k čitateľom na jeseň tohto roka, tretí je už hotový a počas letných prázdnin chcem napísať štvrtý diel.

Máš už predstavu, ako sa to celé skončí alebo to bude vznikať postupne?
V hlave som to mala vymyslené od začiatku do konca ešte predtým, ako som to začala dávať na papier, takže viem presne, ako to dopadne.

Čo bude potom, keď vyjdú všetky štyri diely? Predpokladám, že v písaní budeš pokračovať...
Ešte by som rada napísala také dve knižky, aj keď budú už asi výpoveďou dospelejšieho človeka a potom by som sa od fantasy rada posunula trochu inam. Možností je niekoľko a je to ešte dosť ďaleko, takže nechcem predbiehať.

Netajíš sa tým, že si veľmi tvrdohlavá, je pre teba táto povahová črta motorom, ktorý ťa poháňa vpred?
Určite áno. Ja si nemyslím, že tvrdohlavosť je zlá vlastnosť, hoci veľa ľudí to pokladá za svoju neresť. Tvrdohlavosť mi dodáva odhodlanie ísť si za svojím cieľom. Keby som sa nechala ovplyvniť všetkým tým, čo som počula o tom, že Slováci nevydajú slovenskú knižku alebo o tom, že musím najskôr napísať dvesto poviedok až potom môžem napísať nejaký román a nešla by som si vlastnou cestou, tak asi do tridsiatky píšem len poviedky a to by ma dovtedy určite nebavilo.
Rozhovor pripravila Hanka Rapantová
 

Kniha na zjedenie: 

Marja Holecyová : Mariotovi dediči: Predurčenie

kúpiť