VYHĽADÁVANIE
Písané rozhovory
Bratislavská klubová scéna, umenie, život v meste – jeho nepísané pravidlá, lži a pravdivosť, láska... Nová kniha Michala Hvoreckého Naum je tematicky rôznorodá, jednotlivé poviedky však spája atmosféra. Tajomná, zahalená do pološera vnútorných monológov, a predsa živelná. Michal nám o nej prezradil viac.
Študuje biomedicínsku fyziku, dobrovoľne učí stredoškolákov a nedávno mu vyšiel debutový román. Martin Levin vstupuje do literatúry ako nováčik, jeho kniha Valčík pre troch tomu ale nenasvedčuje. Vyzretý jazyk, dobre vykreslené postavy a zaujímavá zápletka. Komorne ladený román rozpráva príbeh mladého Olivera a starého profesora filozofie, o ktorého sa čerstvý dospelák príde starať. Valčík pre troch načrtáva množstvo otázok, jednou z nich je napríklad: „čo je vlastne v živote dôležité?“
Pri mene Hana Lasicová sa mi vynára spomienka z detstva. Spomínam si, ako sme s mamou sedeli v cukrárni v Heliose na Štrkovci, keď sa od vedľajšieho stola zdvihla žena a povedala "Žofka, Hanka, pozdravte sa, ideme". "To je Magda Vášáryová," pohotovo a hlavne "nenápadne" ma vtedy upozornila mama. To bolo moje prvé stretnutie s Hanou Lasicovou. Potom sme sa raz stretli vo výťahu. A napokon na Bibliotéke, kde promovala svoju poslednú knižku Diagnóza: rodina.
Či už si to priznáme, alebo nie, literatúru tak nejako prirodzene rozlišujeme na dobrú a zlú (alebo, ak chcete, kvalitnú a nekvalitnú). Nie je veľa autorov, ktorých tvorba spadá výlučne do prvej skupiny. Petra Krištúfka tam ale môžeme bez pochybností zaradiť. Romány Šepkár, Blíženci a protinožci, či zbierka Nepresné miesto si získali čitateľov i kritiku. Najnovšie prichádza s knihou Dom hluchého, v ktorej opäť otvára zložité témy. Kontroverzné 20. storočie, život v klamstve, vzťah otca a syna... To všetko okorenené typickým sarkazmom a iróniou. Máme sa na čo tešiť.
Milá, inteligentná, prirodzená... Ktorá by tak nechcela pôsobiť? Mladá slovenská spisovateľka Zuzka Šulajová dostala do daru (a možno si ich poctivo vypestovala) všetky tri spomínané danosti. Vyžarujú aj z jej kníh, čitateľsky obľúbené Džínsové denníky vyšli už v treťom pokračovaní a do jej tvorivej zbierky pribudli za pár rokov ďalšie knihy, román Dievča z minulosti a Ako z románu. Nezainteresovaným môže forma a trebárs aj názvy evokovať „povrchnejšiu“ literatúru, ale to je iba predsudok. Zuzka píše uveriteľne, pútavo a vtipne,... čo prejavila aj v našom rozhovore.
Bolesť, láska, strach, nežnosť, temnota, krása.... Ale žiadna špina. To sú len úlomky pocitov, ktoré vo mne vyvoláva poézia Evy Lukáčovej, alias Evy Luky. Táto pôvabná japonologička, poetka a prekladateľka priniesla do slovenských literárnych vôd pravé umenie. Živé, bez pátosu, bez pretvárky, bez vydierania. Našťastie to ocenili čitatelia aj kritici, ktorí jej zbierkam Divosestra, Diabloň a Havranjel právom pripisujú jedinečnosť. Príďte si aj vy posedieť k poetickej rieke Evy Luky, dobre sa pri nej rozjíma...
Evu Urbaníkovú netreba zvlášť predstavovať. Autorka a vydavateľka, ktorá sa vybrala vlastnou cestou. Zbožňovaná i zaznávaná. Ten kto si však dá námahu a prečíta jej knihy pred tým, než začne s kritikou zistí, že Evitine rozprávania sú kruto úprimné. Že hoci možno nedávajú návod, ako sa dostať z marazmu, v ktorom sa ocitáme v mene lásky, sú upokojujúce. Pri ich čítaní uvedomíte, že sa to deje všade okolo. Že v tom nie ste sami a že napriek pádom, po ktorých si myslíte, že sa už nezdvihnete, treba žiť ďalej. A že tí, ktorí sa na "ženské knihy" dívajú s dešpektom nie sú ochotní priznať si samých seba... Budúci rok pripravuje svoj už ôsmy román. S prostým názvom - Maj ma rád.
Do slovenskej literatúry priniesla tému óperstva. Migrovanie za prácou (dnes také obľúbené), hľadanie sa, zvykanie si na nové podmienky, lásky, sklamania... O tom všetkom, a mnohom inom, píše Martina Monošová bez predsudkov, s otvorenosťou a súcitom k svojim hrdinkám. Jej knihy Lásky o piatej, Klišé, či napríklad novinka Zlodeji bozkov sa týkajú najmä obľúbenej ženskej témy „vzťahov“. V rozhovore to vtipne argumentuje tým, že „muži sa predsa nenarodili na to, aby riešili vzťahy.“ Martina Monošová je žena viacerých tvárí. Okrem literatúry sa venuje dizajnu, miluje módu a reč bola aj o jej skúsenostiach so životom zahraničí...
Je mladý, je ambiciózny, je úspešný. Jano Hargaš má 23 rokov a už stihol napísať tri bestsellery. Mám v pätách mafiu, Môj otec mafián, Moja mafia rozprávajú príbeh z podsvetia, v ktorom nič nie je isté a život hocikedy visí na vlásku. Svoj najnovší literárny počin nazval Zachráň ma, čo opäť naznačuje napätie, náhle zvraty a dynamický spád
„Keď som v noci išla na záchod a potom sa napiť do kuchyne, našla som tam otca, ako sedí vedľa chladničky. Pri nohách mu ležal Gismo. Otec držal v náručí koňak,... (fakt ako keby tam mal malé decko).“
Venussha, zatiaľ posledná kniha spisovateľa Juraja Šebestu je komiksovým románom pre mládež, zábavným čítaním pre dospelých a tak trochu spoločensko-kritická esej pre všetkých. Šebesta skrátka ovláda umenie zaujať rôzne vekové kategórie čitateľov a robí to celkom prirodzene a s humorom. V románe Venussha (Ťažký týždeň) zvládol slovník mladej generácie tak brilantne, že miestami som mala problém uveriť, že to písal dospelý spisovateľ.
Knihy pre
Informácie. To je to, čo Blíženec potrebuje. Zo všetkých znamení zverokruhu, je to najčítavejšie znamenie. Ak má niekto veľkú knižnicu, tak je to Blíženec. Nie preto, že si všetky knihy prečítal, je to preto, aby mal po ruke informácie kedykoľvek si zmyslí. Pokojne sa môže stať, že Blíženec polovicu kníh vo svojej veľkej knižnici celé...
Citát dňa
Povedať niekomu celú pravdu, to je niekedy viac ako povinnosť - je to príjemné.