Keď som sa začítala do jeho veršov, mala som ten ojedinelý a vzácny dojem, že mi snáď vidí do duše. Áno, sú pocity, stavy a javy, ktoré je možné vyjadriť len básňou, no je len málo tých, ktorí to dokážu s takou ľahkosťou aj zrealizovať. O to viac si ich my - menej obdarení - vážime a vychutnáme. Každému čitateľovi želám, aby si užil rovnako intenzívne aj zatiaľ ostatné verše z najnovšej zbierky „Oči a rýmy“. Jeho básne nemožno nemilovať...
Aj vy ste si už určite pri sledovaní reklamných blokov v televízii povedali: „To je skvelý nápad, skvelá reklama!“ Sú také, ktoré zaujmú, v lepšom prípade pobavia a v najlepšom vás primäjú kúpiť si ponúkaný produkt. A o to predsa ide. Kto sú však ľudia, ktorí za týmito nápadmi stoja? Akí sú? Čo ich teší a čo trápi? Čo sú ochotní pre svoju kariéru a klienta obetovať? Do sveta reklamy, kde je okrem iného v internej komunikácií alfou a omegou zázračná skratka ASAP ( rozumej „as soon as possible“, teda vo voľnom preklade čo najskôr ) vás zavedie románová prvotina Homo Asapiens. Od človeka, ktorý sa ním chtiac-nechtiac stal tiež.
Na besede s ním má moderátor pohodičku. Raz za čas mu položí otázku a on už sám kvetnato porozpráva príbehy popretkávané anekdotami a treba povedať, že publikum sa zabáva. Napokon, ako väčšina kňazov, je verbálne zdatný, takže bez problémov porozpráva príhody do detailov, napr. aj také s „pikoškami“ spoza múrov Vatikánu, kam oko bežného turistu len tak nenahliadne. A práve vďaka nemu majú aj slovenskí čitatelia príležitosť dozvedieť sa viac o názoroch Svätého Otca v knihe Svetlo sveta. Marián Gavenda
Za krehkým zjavom subtílnej blondínky sa ukrýva nesmierna ženská odvaha a sila. Nielen v živote, ale aj v spôsobe písania. Nielen preto, že dokázala ako 23-ročné mláďa žiť vo vzťahu s výrazne nerovným, no o to príťažlivejším súperom, navyše v krajine, o ktorej vieme žalostne málo, ale aj pre jej presvedčivú literárnu výpoveď o tom, ako niektoré vzťahy jednoducho musíme ukončiť, hoci nám na prvý pohľad nič nechýba - no my si aj napriek tomu bytostne uvedomujeme nemožnosť zotrvať a nechať sa zničiť. Dážď slivkových kvetov nevyrieši nikoho osobnú dilemu, ale ponúka nesmierne množstvo citlivých a hlbokých myšlienok, ako prekonať vlastné túžby, zvíťaziť nad bolesťou zo straty lásky a ísť ďalej nevyšliapanou cestičkou sám so vztýčenou hlavou.
Prirodzená, veselá a inteligentná – taká je určite nielen podľa mňa Tami. K tomu treba pridať aj prívlastky krásna a talentovaná. Preto sa teším, že sa jej darí vo všetkom, na čo siahne a toho nie je málo. Roky píše vtipné články do lifestylového mesačníka EMMA, od jesene moderuje Zmenáreň v STV, stala sa šarmantnou hovorkyňou súťaže Miss Slovensko a popritom stihla napísať a vydať svoj knižný debut Predavačky bublín. Keď je unavená, pozerá sa na svoju knižnicu a predstavuje si, aké by to bolo raz sa úplne stiahnuť a variť čaj a kávu v literárnej kaviarni, kde by bolo prítmie a dobrá nálada. Ale to pri svojej vyťaženosti stihne najskôr za takých sto rokov. Knižky však miluje od detstva. Sú jej vášňou, rovnako ako písanie, cestovanie, či pozeranie na oblaky alebo do krútiacej sa práčky. Ale tuším, že čokoľvek, do čoho sa púšťa s nadšením, sa premení na úspech.
Nenápadná útla knižočka – ale len na prvý pohľad! Dobre si prezrite obálku spredu, aj zozadu. Stále nič? Tak vam nezostáva nič iné, ako sa začítať. A je do čoho. Hriechy v rukavičkách vás určite nenechajú na pokoji – mňa prekvapili, pobavili, šokovali aj provokovali. Žhavé témy, príbehy a vzťahy zmyselné aj nezmyselné, ľahké pero, neošúchaný a často vtipný spôsob spracovania. Hneď som mala chuť spýtať sa, kedy napíše niečo ďalšie a pri osobnom stretnutí som to aj urobila. Konečne opäť raz jeden mladý talentovaný chalan, ktorý je navyše veľmi spontánny a usmiaty.
Keď napísala svoj prvý román, mala ho v hlave už dobrých 10 rokov. Jedného dňa sa rozhodla dať ho na papier, potom začala obchádzať vydavateľstvá a urobila dobre - Ikar ju prijal s nadšením. Po štyroch rokoch spolupráce je dnes na svete jej štvrtý román, ktorý – rovnako ako tie predošlé – stihla vytvoriť popri vysnívanej práci novinárky. Je zasadený do New Yorku, kde nikdy nebola a zavedie nás aj do prostredia novín. Pred očami sa vám začne odvíjať dej ako z amerického filmu – plný vzrušujúcich intímnych scén a neúprosného boja dvoch silných náprotivkov, kde si obaja nekompromisne idú za svojím cieľom. Nechajte sa zlákať príbehom mladej príťažlivej prostitútky a starnúceho mediálneho mága.
Nezameniteľný hlas, mimika aj celkový prejav. Publikum roky rozosmieva aj dojíma svojím „naivným“ pohľadom na chod tohto sveta. V centre pozornosti jeho divadelných hier aj knižiek stojí život náš každodenný. Desiatky rokov a stále rovnako bravúrne ho dokáže vyobracať tak, že predstavenia Radošinského naivného divadla sú stále vypredané a besedy s ním nabité. Keď odchádzate z RND, máte pocit, že na boj s realitou nie ste sami a na veci aspoň na chvíľu chcete hľadieť z tej lepšej stránky. Láskavý humor nechýba ani najnovšiemu dielku z jeho pera, tentoraz z prostredia futbalového mančaftu v Radošine.
Sú knihy, ktoré by bez fotografií neboli úplné. Preto som bola zvedavá na rozprávanie sa s človekom, ktorý je spoluautorom niekoľkých publikácií práve ako fotograf. Obrazu vládne dokonale - jeho fotky zachytávajú prchavé okamihy smútku, ale aj okamihy vášnivého vzťahu k životu a chuti prežiť. Každý jeho záber má v sebe čosi tajomné a naliehavé zároveň. Spúšť stláča premyslene a vždy s pokorou k objektu, ktorý stojí pred jeho objektívom. Zdokumentoval výnimočné chvíle ľudí po celom svete, aj doma. Je šesť rokov na voľnej nohe, ale so založenými rukami nesedí ani chvíľu. Keďže počas celej svojej kariéry zameriaval optiku prevažne na ľudí, zaujímalo ma, ako si poradil s najnovšou prácou – fotografiami jedál arabskej kuchyne.
Mám rada silné ženy. Mám rada spriaznenosť duší. A tiež nachádzanie vecí, o ktorých ani zďaleka neviem všetko. Dva roky som za socíku prežila s rodičmi a sestrou v Alžírsku. Poznačilo ma to na celý život. Arabský svet sa mi od mojich ôsmich rokov nezdá celkom cudzí, čudný ani neprijateľný. Ale vtedy som sa naň dívala detskými očami a hoci som neskôr do arabských krajín znovu cestovala, už nikdy som nemala šancu ponoriť sa opäť tak hlboko do arabskej mentality. Až teraz. Vďaka Emíre. Ona mala odvahu a energiu napísať o fenoméne, akým arabský svet nesporne je. Zo svojho pohľadu, no najmä bez predsudkov. A tak sa po rokoch opäť ponáram do neznámych vôd, ktoré mi hmlisto zaváňajú spomienkami na detstvo. Aj preto ju mám rada.
Informácie. To je to, čo Blíženec potrebuje. Zo všetkých znamení zverokruhu, je to najčítavejšie znamenie. Ak má niekto veľkú knižnicu, tak je to Blíženec. Nie preto, že si všetky knihy prečítal, je to preto, aby mal po ruke informácie kedykoľvek si zmyslí. Pokojne sa môže stať, že Blíženec polovicu kníh vo svojej veľkej knižnici celé...
Vyber si autora tak, ako si vyberáš priateľa.